"To sa ti chce? Mne by sa nechcelo."
Chce sa mi? Nie. Idem? Áno. Lebo raz sa mi bude chcieť, ale nebudem môcť🌚
Dva víkendy dozadu som bežal svoj prvý závod tohto roku - 24 hodinové krúženie na rovnakom okruhu na zimnom Ještěde. Cieľ je zabehnúť za 24 hodín čo najviac 11 kilometrových okruhov v teréne. Štartovalo sa v sobotu o 12 na obed a končilo v nedeľu na obed.
Mal som plán dať pred nočným krátkym spánkom šesť takýchto kôl. Po piatom som tesne pred polnocou sedel vo veľkom stane v depe, kde bolo občerstvenie, desiatky bežcov a super atmosféra.
Na hodinách 23:52 a už sa mi extrémne nechcelo do ďalšieho kola. Znamenalo to ďalšiu cca hodinu a pol v kopcoch, v snehu, vetre, na zamrznutom teréne, s čelovkou na hlave.
V tom DJ Peták, ktorý tam počas celého závodu peckoval hudbu, zahlási do mikrofónu pomalým, ťahavým hlasom:
Ak som sa niečo naučil… najviac v živote záleží na tom, ako sa zachováš, keď sa ti nechce.
Čože?!🤯 Nič viac som nepotreboval počuť!🚀 Dopil som čaj, postavil sa a vyrazil na šieste kolečko. Bolelo to, bolelo to veľmi, ale pred pol druhou som bol naspäť v depe. Mega happy, že som to dal.
Na krátky spánok v miestnosti s ďalšou stovkou bežcou som sa ukladal do spacáku s tým, že ráno nejdem už ani bohovi! Ani bohovi! Popravde ma stehna boleli tak, že som mal problém zaspať. Ležal som na nafukovacej karimatke, v spacáku, okolo stovka spiacich ľudi a všetko, čo v danej chvíli potrebujete, je krátky spánok. Postupne sa ale podarilo, prerušovane som spal ďalšie tri hodiny. Nad ránom počujem, že vedľa mňa iný bežec, tak o 10-15 rokov starší odo mňa, príde zo svojich nočných kolečiek. Nejde ani spať, len sa prezlečie a pôjde ďalej.
Postaví sa zo stoličky a do tmy na celú miestnosť, kde v tej chvíli spalo cez sto bežcov, zakričí: "Přijeli ste závodit a teď tady chrápete! Ja to nechápu!" A ešte teda povie, že ide do svojho osmého kola a mizne preč.
Vravím si pre seba, neni možné, neni možné, aby tuto pánko o dekádu starší odo mňa šiel v noci bez pauzy do osmého kola a ja som si tu spinkal akože unavený po svojich šiestich. Ráno som vstal a odbehal ešte dve kolá a keby som nespal tak dlho, fyzicky zvládnem na pohodu tri. 😀
—
To sa ti chce? Mne by sa nechcelo.
—
Keď sa bavím o behaní s ostatnými, ktorí ma poznajú, majú predstavu, že mne sa vždy chce ísť behať.
Že to je tým pádom jednoduché a "to sa mi potom behá."
Hádajte čo? Nechce sa mi asi tak každý tretí krát.
Možno je to aj 50 na 50, chce / nechce, začnem to počítať asi.😅 Vážne, sú dni, hlavne teraz v zime, že sa mi nechce ani omylom. Ani cestovať sa mi tam nechce. Ale zároveň som vo fáze, že už príliš nad tým nerozmýšľam a proste idem, na nejakého autopilota. To je stav, flow, do ktorého sa chcete dostať.
5+1 vecí, ktoré vám pomôžu, keď sa vám nechce behať
1 Väčší cieľ
O tom, prečo je dobré sa prihlásiť na závod, som už písal.
Keď si dáte väčší, dlhodobejší, ale zároveň dosiahnuteľný cieľ, skladáte to krok za krokom. Keď sa commitnete s kamošmi, prípadne to zverejníte verejne, o to viac sa dokopete na tom postupne pracovať, pretože nechcete sklamať ostatných, ale hlavne samých seba.
Zároveň vás to definuje a určuje vám to prioritu na dlhšie obdobie, pár mesiacov, rok.. Pred letom pobežím svoj prvý polmaratón. Ok, vyberám si tento a prihlasujem sa. Ak to chcem dať, musím začať teraz. Ok, moja disciplína bude odteraz tento plán a ten obsahuje x km týždenne. A budem si to trackovať.
2 📊 Trackovanie / Gamifikácia
"Aha, tak ty už ani bez hodiniek nejdeš behať?"
So fucking what? 😀Týmito rečami sa nenechajte rozhodiť. Môj názor je, že ak vám čokoľvek pomáha držať disciplínu - trackovanie, aplikácie, selfie z behu, krajšie oblečenie, ale na konci dňa to vedie k tomu, že ste išli, prekonali ste svoju lenivosť - go for it. Pozor, hovorím o dodržiavaní disciplíny, nie primárnej motivácií.
Videl som to na x prípadoch v okolí, že ľudia sa hýbu, behajú, sem tam, ale akonáhle im dáte hodinky, alebo nainštalujete Stravu, kde tá gamifikácia, trackovanie funguje skvele - zrazu vidíte, koľko vám chýba tento týždeň do vašeho mikrocieľa, vidíte, že nechcete mať dva prázdne dni po sebe, chcete mať splnené kruhy a prinúti vás to ísť, aj keď sa vám nechce, čo je na tom zlé?
A pripomeňte si, otázku typu "A keby sa ti to netrackovalo, behal by si vôbec?" vám snáď nikdy nepoloží človek, ktorý behá viac ako vy. Skôr ten, čo behá menej alebo vôbec.😬
3 🐜 Minimum
Dnes idem jeden kilometer.
Jeden kilometer a pečem na to, idem domov.
Znížte nároky, aby ste sa vôbec pohli. A potom postupne pridávajte.
Predstava, že máte veľký pred sebou dlhší beh (alebo veľký task), nechce sa vám do toho. Klasický háčik produktivity. Povedzte si ale, že teraz dáte jednú malú časť a koniec. Jeden kilometer. Takže ste vybehli, máte ten jeden kilometer… a… no dobre, keď už som tu, dám dva, ale potom pečem na to. A zrazu máte dva a aby ste sa vrátili domov, už sú to štyri. Odišli ste po jeden, máte štyri!
4 🚀 Štartér
Kamoš, ktorý behá s vami. Hláška, ktorá vás nakopne. Pesnička, pri ktorej sa to rozbehne samo.
Nepodporujem porovnávanie s ostatnými, ak tým zbytočne zhadzujete svoj progres. Sústreďte sa na seba, svoj plán a to, či vy beháte lepšie ako vy pred rokom.
Kde mi ale porovnávanie príde fajn - viď Rosťa vyššie, tak keď tento chlapík tu ide petardy, kto som ja, aby som tu teraz chrápal?
Možno by toto s vami nepohlo. Ani tá hláška od DJa. Totálne okej. Nájdite si niečo, čo s vami rezonuje a vykopne vás to z komfortu, keď to potrebujete. Nech je to hláška, nech je to osoba, nech je to váš kickoff playlist. Hľadajte, exerpimentujte, prídete si na to svoje.
5 🌅 Odmena
Toto je tricky, lebo nemali by ste behať len kvôli odmene. Koláčiku na konci. Medaile. Odznačiku v gamifikácií.
Ale viem si zase predstaviť… minulý víkend, ležím v posteli na Labskej boude, je sobota, 7:20, som taký že pospinkal by som si ešte, vonku je -10, ale ja veľmi chcem vidieť ten východ slnka, takže.. nespím, idem. 😀 Stálo to za to, ako inak.
Nechce sa mi behať, ale chcem vidieť ten výhľad.
Nechce sa mi behať, ale chcem vidieť východ slnka.
Nechce sa mi behať, ale chcem… [dosaďte si].
Bonus: 🕣 Vaša minulosť
Čím viac beháte, tým väčšiu máte zásobu zlých behov, kedy sa vám ultimátne nechcelo. Zlé počasie, zlá nálada, príliš neskoro večer. A nejako ste to dali, lebo vtedy ste nakoniec išli. Takže si viete v pamäti zalistovať - tak keď už som v minulosti dal(a) toto, tak nie je možné, aby som to teraz nedal(a). Ste odolnejší. Pome. Okamžite.
Zároveň viete, čo vám zafungovalo. Čo bol váš štartér, ktorý vás rozbehol.
Zároveň viete, že kedykoľvek sa vám nechcelo a išli ste… nikdy ste si potom nepovedali - nemal som chodiť. To sa nedeje. 😀
—
Čokoľvek vám funguje a zároveň vám to pomáha držať disciplínu (a zároveň to neškodí vašemu zdraviu :), držte sa toho.
Na konci chcete byť odolnejší, oveľa odolnejší a dostať sa do bodu, že príliš nerozmýšľate nad tým, či sa vám chce, alebo nie.
Proste idete!🏃♀️🏃♂️
Je vás tu už takmer 250 odberateľov tohto newslettra Resilience Running Club. Díky za to!🙏
Minule som písal o tom, prečo si robiť reflexiu roka. Ešte stále máte čas.😎
Resilience Running Club: Dve vášne. Odolnosť a behanie. Stači, ak ťa zaujíma jedna z nich, prepojenie už nechaj na mňa. Píše párkrát za mesiac Dušan Murčo.