Prečo milujem behanie a vy by ste mali tiež
"Aha, ty beháš po tých horách. A to je k čomu dobré?"
02/12/23
Pozerám na hodinky, sakra, nemám šancu to stihnúť. Šlapem do kopca v čerstvom snehu, všade je bielo. Keďže som cítil hrdlo prvú polku tyždňa, teraz v sobotu je to reálne moja prvá aktivita tento týždeň. Pocitovo je tak -5, trochu sneží, ale hlavne výdatne snežilo posledných pár dní. Pozerám sa znovu na hodinky, je 11:58.. o dve minúty začína závod a ja som asi 400 metrov od štartu, na ktorý zatiaľ ani nevidím, je to v kopci za rohom… Nemám šancu to stihnúť.😅 Nechcem tam šprintovať, zbytočne by mi vyleteli tepy. Naviac od štartu sa hneď beží do kopca, radšej teda dokráčam v pohode na štart, začnem tak pár minút za ostatnými. Nepanikárim. Je to síce problém a nie malý, ale určite nie posledný tohto dňa.😁 Popravde sa mi nikdy nestalo, aby som nestihol začiatok preteku…ale nič, čo by sa nedalo riešiť, vravím si. Svižne prídem na štart, ešte si pripínam číslo, fotograf ma fotí ako posledného. Mám pred sebou 22 kilometrov, ideme dvakrát na mrazivý Ještěd, takže relatívne času dosť, začína stíhacia jazda… let’s go!🚀
===
01/09/23
Práve som z hrebena zabočil doprava a mierim smerom do doliny. Za chvíľu dostávam správu, že som na 19. mieste. Síce len v kategórii, ale not bad! Beží nás celkovo spolu cez 2500.. Je niečo po jednej v noci, bežíme už viac ako 3 hodiny, doteraz mega pršalo, som len v krátkom tričku, lebo v bunde by mi bolo mega teplo. Na hrebeni bola naviac hmla, viditeľnosť tak na tridsať metrov. Ide sa mi super, ale zdá sa mi, že mám problém s čelovkou, v doline opadla hmla a tak vidím, že jas svetla je stále nižší. Bežíme tažší downhill, po daždi je to celé blatové a naviac letíme do pasáže, kde je to rozryté po ťažbe. Fuck, to moje svetlo fakt končí.. Ok, mám nahrádné baterky v batohu, ale keď vyberiem tie skoro vybité z čelovky, tak tá mi zhasne úplne.😬 A tým pádom vymieňam baterky za total tmy v strede lesa. Ak náhradná baterka padne dole do blata, už ju tu v živote nenájdem…ok, chill. Nenechám sa vyrušiť tým, že mi ostatní bežci postupne zdrhli.. pomaličky vymieňam len po hmate jednu AAA baterku za druhú a.. bolo svetlo! Operácia nakoniec len na pár minút a trielim dole.
Krásny úsek, technický, veľa blata, ale aspoň mám svetlo. Snažím sa dohnať stratu a zároveň mi ide v hlave, že ak som za 3 hodiny minul jedny baterky, tieto mi do ranného svitu nevydržia. Bežím totiž závod B7, čaká ma ešte takmer 70 kilomterov a do svetlého rána cca 25km.. potrebujem teraz v noci na trati pre istotu zohnať ďalšie baterky… let’s go!🚀
===
19/08/23
Cítím sa ako taký starý vysávač, keď ho vytiahnete zo zásuvky, ale ešte chvíľu ten motor ide na voľnobeh. Chápete? Keď už len tak duní… doteraz som bežal dole a obehol dosť ľudí, ale akonáhle ideme do proti kopca, cítim sa jak zadretý. Akože kríza príde vždy, na každom závode, ale tu prišla kríza na 3.km.. zo 42😬 A nie a nie odísť. Je stred augusta, sme na jeseníckom hrebeni a na slnku je tak 35 stupňov. Nádhera. Pred polhodinou som vylial pol litra vody, lebo ma to ťažilo v batohu.. teraz by sa mi hodila. Nechápem, prečo sa tak do kopca trápim, opäť ma obiehajú ľudia, ktorých som pred chvíľou obiehaol dole. Je to takto stále dookola, dole idem petardy, hore úplná tragédia už po pár krokoch. Neviem sa proste dostať do tempa. Ako toto dnes dokončím?🤯
Fuck.. okej, malé ciele.. poď tam po ten strom, hovorím sam sebe, krok za krokom. Okej. Dvadsať sekúnd bežíš, dvadsať sekúnd krok. Okej. Okej a teraz to opakuj dookola. Ešte tak tristodvadsaťkrát… let’s go!🚀
===
05/08/23
Veľmi som sa tešil na tento závod, hoci celý týždeň pršalo a.. prší aj teraz :D Vstával som 4:40, s extrémne dobrou náladou. Toto mám vždy, nevadí mi skoro vstávať kvôli tomuto, positive vibes everywhere. Mojim známym to až lezie na nervy. :D Od 6:00 už bol povinný briefing trate, o 7:00 štart. Teraz je 8:25, sobota v strede leta, väčšina mojich kamošov možno ešte rozmýšľa v posteli, kam pôjde na brunch, my máme za sebou 10km, prakticky stále do kopca.. Smerujeme do výšky 2000 metrov, viditeľnosť začína byť 10 metrov a padá.. sneh? Fuck, začína byť fakt zima a rozviazala sa mi šnúrka. Takto, bežíme v total blate už od Fieberbrunnu, takže tak aj vyzerajú tie šnúrky.. nechce sa mi to teraz zaväzovať, rovnako sa mi nechce teraz z batoha vyťahovať rukavice.. lenže keď to neurobím hneď, vyrobím si problémy, pretože mi omrznú ruky a potom už to nezaviažem. Spravím, čo treba a kráčam svižne na vrchol, náš najvyšší bod cesty.. na pravej strane je prudký zraz dole, vidieť fakt len pár desiatok metrov. Škoda, boli by tu parádne výhľady. Dávam pozor, kam našlapujem, akože nie je to nebezpečné, ale aj tak sa treba mega sústrediť. Pozerám naľavo. Je tam ovca, pozerá na mňa. Wtf, fakt je tu ovca? Blúznim? Ale to je ešte skoro..😁 Kde sa tu zobrala?
No nič Duško, koncentruj sa na kroky radšej. Ľavá, pravá, ľavá… sme hore a začína dlhý technický downhill na mokrých šutroch. Dávam si kofeín shot, aby som sa lepšie sústredil. Nedá sa len tak vypnúť hlava, lebo jeden blbý krok a rozbijem si držku.. Čaká nás dlhý downhill. Focus, focus, focus. A potom znovu hore. A zase dole. A hore. A dole. A za 37km sme v cieli… let’s go!🚀
Toto boli vytrhnuté stránky z denníka, zo 4 rôznych závodov tohto roka.
Milujem to. Krásne je, že to neprišlo zo dňa na deň. Behám viac ako 10 rokov, horský Chamonix Marathon som bežal už v 2015, ale viac kvôli partii, ako kvôli sebe. Hory som mal od malička rád, rodičia nás hnali na Kriváň už ako 7 ročných, ale až posledných pár rokov som tomuto prepadol a je to stále lepšie. Zážitky vyššie sú všetky z tohto roka, ale mohol by som ich písať desiatky.
Bežecké závody v horách. Miesto, kde sa v jednom momente cítite tak skvele, že vám patrí svet. Yes, what a flow, let’s goooo! A potom sa sa za 10 minút cítite “prečo toto robím a k čomu je to vlastne dobré?”
Dobrá otázka. K čomu je to vlastne dobré?
Čo ma to učí?
🚀 Dream big. And bigger. “Raz si tak zabehnúť 10 kilometrov, to by bolo skvelé.” “Niekedy v živote chcem zabehnúť maratón.” “Chcem dať do svojej 40-ky závod B7 sama.” Kúzelne je, že to “big” je pre každého niečo iné. A rovnako, ak pre vás bolo niekedy big 10km, už pravdepodobne rozmýšľate bigger a nabudúce už to bude polmaratón.
📅 Príprava a disciplína. Okej, takže máte svoj veľký sen. Ale zároveň je vám jasné, že to nedáte tento víkend. Takže nastupuje nejaký tréningový plán, ktorý viac, či menej plníte, potíte krv, prekonávate samých seba, vstávate, keď sa vám nechce a smerujete za vaším snom. Čím viac tomu dáte, tým väčšia šanca, že si to na konci splníte.
🎢 Horská dráha. Roller-coaster. Hore a dole. Up and down. Ako v živote, práci, biznisie, vzťahoch.. je to vlastne skvelá mentálna príprava na to, čo vás čaká kdekoľvek inde. Chvíľu máte pocit, že vám všetko vychádza. Ste vo flow, svet je gombička, endorfíny idú, smejete sa od šťastia pri tom, ako funíte do kopca. Naučí vás to užiť si daný moment, pozrieť výhľady, ale zároveň tomu nepodľahnúť príliš, lebo problém je… pravdepodobne za rohom. Vždy tam nejaký je. A keď príde, ste už naučený sa z toho nezložiť, lebo viete, že už ste to zvládli na predchádzajúcom kopci alebo závode. A hlavne - za rohom je zase ďalší parádny výhľad.
💥Kríza vždy príde. Môžete to mať super naplánované a byť pripravený, veľmi pravdepodobne sa vždy niečo pokazí. Je moc teplo, je mrznúca zima, začalo pršať, nesadlo vám jedlo, vyliali ste si všetku vodu a tak ďalej. Samozrejme šťastie praje pripraveným, netreba sa z toho poskladať, naučíte sa rýchlo reagovať, sústrediť na seba a naučíte sa nemyslieť na veci, ktoré aj tak nemôžete ovplyvniť, počasie, ostatní bežci, organizácia závodu.
💪Quick wins. Práca s malými cieľmi a energia z nich na ciele väčšie. Často nemám šajnu, ako teraz napríklad pobežím ďalších 30km v tomto teple, ale keď to rozsekáte na drobné.. ako veľké tasky, ktoré sa zdajú nereálne, rozbíjame na malé časti… tak to zrazu ide.. 10 kilometrov je nereálnych? Okej, tak si dajte kilometer. A potom si dajte kilometer a pol. Už nemôžete? Tak poďte ešte po tento strom. A potom zistíte, že to nie je až také zlé, bolesť kolena zrazu zmizla, aha, aký mega výhľad, hmm, však ta občerstvovačka je už vlastne len 2 kilometre, tak tam to vydržím.
Vecí, ktoré sa týmto učím a zažívam, nie je málo, ale prídu mi často také samozrejmé a bežné. Kým ich nerozprávam niekomu inému a ten niekto iný je potom nadšený.
Let's go! Dajte subscribe tomuto newslettru a ja budem zdieľať pravidelne, ako behanie súvisí s leadershipom, hodnotami, nastavením hlavy a hlavne ako mi pomháha s lepšou odlonosťou.🙌 Sledovať moje behy môžete aj na Strave alebo Instagrame.
Čo dáva (horské) behanie vám?
Resilience Running Club: Dve vášne. Odolnosť a behanie. Stači, ak ťa zaujíma jedna z nich, prepojenie už nechaj na mňa. Píše párkrát za mesiac Dušan Murčo.